Ochrana obchodného tajomstva

Ochrana obchodného tajomstva

Pojem obchodné tajomstvo sa v podnikateľskom prostredí používa pomerne často, ale nie vždy správne. Informácie tvoriace obchodné tajomstvo sú často predpokladom úspechu podnikateľa. Často je to práve obchodné tajomstvo, ktoré podnikateľa odlišuje od konkurencie a preto je to hlavný dôvod, ktorý vedie podnikateľov k jeho ochrane a nesprístupňovaniu.

Kedy môžeme hovoriť o obchodnom tajomstve a kedy len o citlivej informácii? A ako sa môžeme brániť v prípade porušenia obchodného tajomstva?

Na to, aby určitá informácia mohla byť považovaná za obchodné tajomstvo nestačí, aby sme si sami v obchodných dokumentoch uviedli, že daná informácia je obchodným tajomstvom. Je potrebné, aby takáto informácia spĺňala kritériá stanovené priamo zákonom.

Musí ísť o:

1. Informáciu obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktorá musí predovšetkým súvisieť s podnikom.
2. Informáciu, ktorá má skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu a prípadné prezradenie informácie by teda mohlo mať vplyv na výsledok hospodárenia podnikateľa.
3. Informácia nie je bežne dostupná v bežných obchodných kruhoch. Čím nemyslíme len okruh podnikateľov, ale kohokoľvek, kto by mohol informáciu prezradiť a poškodiť naše záujmy.
4. Skutočnosť, že podnikateľ chce informáciu udržať v tajnosti a zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje utajenie informácie.

V prípade, že nie sú naplnené podmienky obchodného tajomstva, neznamená to, že nemusíme dbať na ochranu informácií. Stále môže ísť o citlivé informácie, napríklad o osobné údaje v prípade zoznamu zákazníkov (dátumy narodenia, adresy). Tieto údaje podliehajú režimu ochrany zákona o ochrane osobných údajov (zákon č. 122/2013 Z.z., o ochrane osobných údajov).

Povinnosť chrániť obchodné tajomstvo má predovšetkým podnikateľ, ktorý musí zaistiť, aby daná informácia aj zostala tajomstvom. Podnikateľ k nemu má výlučné právo a môže s ním nakladať. Je oprávnený udeliť povolenie, aby obchodné tajomstvo bolo využité ďalším podnikateľom, a určiť, ako bude týmto ďalším podnikateľom využité. Toto výlučné právo je časovo neobmedzené a podnikateľovi teda zostáva po celú dobu, po ktorú budú splnené podmienky, aby mohla byť informácia považovaná za obchodné tajomstvo.

Vo väčšine prípadov na ochranu obchodného tajomstva postačuje zabezpečenie, ktoré sami vytvoríme pre jeho ochranu. Ak však nastane situácia, že obchodné tajomstvo niekto prezradí alebo sám využije, čím nám bude hroziť škoda na budúcom zisku, môžeme využiť ochranu poskytnutú priamo zákonom. Porušenie obchodného tajomstva je zákonom považované za nekalosúťažné jednanie.

Sankcie za porušenie obchodného tajomstva môžeme následne uplatňovať nielen voči iným podnikateľom, ale aj voči našim zamestnancom alebo osobám, ktoré boli súdom ustanovené do funkcie (napr. správca konkurznej podstaty). Podstatné je, že tieto osoby mali k dispozícii obchodné tajomstvo a bez povolenia ho šírili ďalej, prípadne ho sami využívali za dosiahnutím vlastného zisku.

V prípade, že naše obchodné tajomstvo bolo porušené, môžeme od škodcu požadovať, aby:

• rušiteľ (škodca) prestal ďalej šíriť naše obchodné tajomstvo, poprípade sa jeho využívaním prestal ďalej obohacovať
• nám vyplatil náhradu škody, ktorá nám jeho činnosťou vznikla
• nám vyplatil bezdôvodné obohatenie (napr. ak získané obchodné tajomstvo predal ďalšiemu podnikateľovi a tým získal majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov).

Obchodného zákonníka od roku 2018 rozšírila možnosti, ktoré má podnikateľ pri porušení obchodného tajomstva.

Obchodné tajomstvo a jeho ochrana.

Novela Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. zavádza nové pojmy ako majiteľ obchodného tajomstva (doteraz podnikateľ), rušiteľ obchodného tajomstva. Ďalej spresňuje, čo sa považuje za porušenie obchodného tajomstva a čo naopak nie. Zavádzajú sa aj ďalšie právne možnosti, ktorými môže podnikateľ chrániť svoje obchodné tajomstvo.

Ako ochrániť obchodné tajomstvo

Jednou z podmienok, aby určitá informácia bola považovaná za obchodné tajomstvo, je zabezpečenie jej utajenia. Sú to teda predovšetkým samotní podnikatelia, ktorí musia aktívne zabezpečiť ochranu obchodného tajomstva. Bez vhodného a účinného zabezpečenia nemožno považovať určitú informáciu za obchodné tajomstvo.

K zásahom do obchodného tajomstva môže dôjsť nie len zo strany konkurencie, ale taktiež z vnútra firmy, napr. zamestnancami. Podnikateľ môže ochrániť obchodné tajomstvo predovšetkým písomnými zmluvami, ktorými zaviaže zamestnancov alebo obchodných partnerov k mlčanlivosti.

Pri uzatváraní zmluvy s obchodným partnerom je vhodnou možnosťou ako ochrániť obchodné tajomstvo, označiť informácie ako dôverné (§ 271 Obchodného zákonníka). Obchodný partner tak nebude môcť sprístupniť poskytnuté informácie niekomu inému alebo ich využiť pre seba, a to ani keď nakoniec nedôjde k uzavretiu zmluvy.

Vo vzťahu k zamestnancom je možné zabezpečiť ochranu obchodného tajomstva:

• vnútropodnikovými smernicami,
• prípadne ustanovením mlčanlivosti priamo v pracovnej zmluve.

Netreba zabúdať ani na ochranu a zabezpečenie obmedzeného prístupu k informáciám, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, napr. používaním hesiel do počítačových sietí.

Kedy ide o porušenie obchodného tajomstva?

Aj napriek tomu, že podnikateľ aktívne chráni svoje obchodné tajomstvo, môže sa stať, že informácie tvoriace obchodné tajomstvo uniknú alebo budú vyzradené.

Za porušenie obchodného tajomstva sa výslovne považuje neoprávnené konanie rušiteľa (teda osoby, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo), ktoré má jednu z týchto foriem – získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

K porušeniu obchodného tajomstva dochádza iba v prípade, ak majiteľ obchodného tajomstva neudelí súhlas na získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva. Ak napr. podnikateľ sprístupní obchodnému partnerovi v rámci rokovania o uzavretí zmluvy rôzne postupy, návody, modely a dá mu súhlas na ich sprístupnenie inej osobe (napr. výrobcovi/ zamestnancovi pre posúdenie, či dané modely je možné reálne zostrojiť), nejde o porušenie obchodného tajomstva. A to ani v prípade, ak svojho obchodného partnera zaviazal k mlčanlivosti.

Naopak, ak majiteľ obchodného tajomstva zaviaže obchodného partnera k mlčanlivosti a súhlas neudelí, sprístupnenie návrhov alebo modelov inej osobe možno považovať za porušenie obchodného tajomstva, za ktoré možno vyvodiť následky.

TIP: V záujme právnej istoty a budúcej ochrany odporúčame, aby tento súhlas bol písomný a zároveň presne špecifikovaný, za akým účelom sa tento súhlas poskytuje.

Obchodný zákonník však prináša viaceré výnimky, za splnenia ktorých sa získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa nepovažuje za neoprávnené. Nedochádza teda k jeho porušeniu a je to v prípade, ak obchodné tajomstvo:

1. bolo získané nezávislým objavom alebo vytvorením, alebo
2. sledovaním a testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti (tzv. reverzné inžinierstvo),
3. bolo sprístupnené zamestnancom v rámci ich práva na informácie o hospodárskej situácii zamestnávateľa,
4. je v súlade s poctivým obchodným stykom a nezasahuje sa pri tom do práv iných (napr. sprístupnenie obchodného tajomstva v rámci franchisingu).

Ďalšou výnimkou, kedy sa získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva nepovažuje za nezákonné, je napr. ak je to v súlade s právom (rôzne účtovné závierky alebo audity).

Ak dôjde k splneniu niektorej z vyššie uvedených výnimiek, nemožno hovoriť o zásahu do práv majiteľa obchodného tajomstva a o porušení obchodného tajomstva.

Čoho sa možno domáhať v prípade porušenia obchodného tajomstva?

Do prijatia vyššie uvedenej novely Obchodného zákonníka mal podnikateľ v prípade zásahu do jeho obchodného tajomstva možnosť domáhať sa voči rušiteľovi:

1. zdržania sa porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva a odstránenia následkov porušenia obchodného tajomstva (aj keď niekedy môže byť ťažké odstrániť následky, ak bolo obchodné tajomstvo sprístupnené napr. prostredníctvom internetu),
2. primeraného zadosťučinenia v peniazoch,
3. náhrady škody, ak bola spôsobená,
4. vydania bezdôvodného obohatenia,
5. v neposlednom rade netreba zabúdať ani na možnosť podania trestného oznámenia pre spáchanie trestného činu Ohrozenia obchodného tajomstva v zmysle § 264 Trestného zákona.

Pre úplnosť dodáme, že tieto možnosti ochrany obchodného tajomstva ostávajú zachované a podnikatelia sa ich môžu domáhať aj naďalej.

Prehľad možností ochrany obchodného tajomstva od 1. 1. 2018

Ďalšie (nové) možnosti ochrany obchodného tajomstva od. 01.01.2018

Novela Obchodného zákonníka zavádza pre majiteľov nové dodatočné možnosti, ako ochrániť svoje obchodné tajomstvo v prípade jeho porušenia. Podnikateľ sa môže obrátiť na súd, aby:

1. vydal neodkladné opatrenie,
2. vydal nápravné opatrenie alebo
3. rušiteľovi uložil povinnosť zverejniť súdne rozhodnutie.

Neodkladné a nápravne opatrenia predstavujú špeciálne prostriedky na ochranu obchodného tajomstva. Ich využitie však neznamená, že majiteľ sa už nemôže domáhať aj vyššie uvedených nárokov, teda napr. náhrady škody alebo primeraného zadosťučinenia. Je tak možné domáhať sa súčasne neodkladného opatrenia a náhrady škody, alebo nápravného opatrenia a primeraného zadosťučinenia a pod.

Účelom neodkladných opatrení je poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva v čo najkratšom možnom čase ochranu pred porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva. Rozhodnutie súdu o tom, že došlo k porušeniu obchodného tajomstva, môže trvať dlhší čas a kým súd rozhodne, môže majiteľovi vzniknúť veľká, ťažko vyčísliteľná škoda. S cieľom zmierniť takúto škodu sa zaviedli neodkladné opatrenia na čo najrýchlejšie dosiahnutie ukončenia porušovania alebo ohrozovania obchodného tajomstva.

Neodkladným opatrením sa môže majiteľ domáhať:

1. skončenia využívania alebo zverejňovania obchodného tajomstva,
2. zakázania vyrábania, uvádzania na trh alebo užívania tovaru, ktorým dochádza k porušeniu obchodného tajomstva,
3. zakázania dovážania, vyvážania alebo skladovania takéhoto tovaru za účelom jeho vyrábania alebo uvádzania na trh, alebo
4. zaistenia takéhoto tovaru s cieľom zabránenia jeho uvedeniu na trh.

Naproti neodkladným opatreniam, ktoré má majiteľ k dispozícii na zmiernenie hroziacej škody, účelom nápravných opatrení je napraviť už existujúcu škodu. Nápravné opatrenie môže súd uložiť až po tom, keď rozhodne, že došlo k porušeniu obchodného tajomstva.

Okrem prvých troch bodov ako pri neodkladnom opatrení, nápravným opatrením môže majiteľ požadovať aj, aby sa:

1. odstránili všetky dokumenty a materiály, ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo aby sa takéto dokumenty a materiály odovzdali majiteľovi,
2. pozmenil tovar porušujúci obchodné tajomstvo tak, aby už nedochádzalo k porušeniu obchodného tajomstva,
3. stiahol takýto tovar z trhu, alebo
4. zničil takýto tovar.

Aby bol podnikateľ v súdnom konaní úspešný (teda aby súd nariadil neodkladné alebo nápravné opatrenie) musí preukázať, že obchodné tajomstvo existuje, je vlastníkom obchodného tajomstva a že došlo k porušeniu alebo ohrozeniu jeho obchodného tajomstva. Špecifickým prostriedkom nápravy obchodného tajomstva je aj zverejnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva. Tento nástroj má ale skôr výchovný charakter a jeho účelom je predovšetkým informovať širokú verejnosť o tom, že došlo k porušeniu obchodného tajomstva. Avšak tento inštitút pre majiteľa obchodného tajomstva nemá v praxi veľký význam.

Obchodné tajomstvo je významnou a citlivou záležitosťou pre každého podnikateľa. Je preto v záujme každého podnikateľa venovať ochrane obchodného tajomstva dostatočnú pozornosť a svoje obchodné tajomstvo účinným spôsobom strážiť, aby nedochádzalo k jeho úniku. A zároveň v prípade porušenia či ohrozenia obchodného tajomstva poznať a využiť možnosti, ako vzniknutú škodu zmierniť alebo napraviť.

Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré túto problematiku upravujú:

• § 17 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
• § 51 zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
• § 53 zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení