Premlčanie spotrebiteľských nárokov – nová právna úprava
Novela Občianskeho zákonníka účinná od 05.12.2018 zmenila vymáhanie a zabezpečenie nárokov voči spotrebiteľom. Po novom už nebudú podnikatelia úspešní pri vymáhaní premlčaných spotrebiteľských nárokov. Tým núti podnikateľov, aby si svoje nároky voči spotrebiteľom uplatňovali včas, kým neuplynie zákonná premlčacia doba. Súčasne novela zakazuje zabezpečenie premlčaných nárokov voči spotrebiteľom, napr. dohodou o zrážkach zo mzdy alebo ručením. Jedinú výnimku predstavuje realizácia záložného práva, ktorým možno uspokojiť aj premlčanú pohľadávku. Toto a ďalšie informácie sa dočítate v nasledujúcom článku.
Vo všeobecnosti sa dá domáhať práva (napr. na zaplatenie splatnej faktúry) aj po uplynutí premlčacej doby. Napríklad, faktúru so splatnosťou dňa 10.03.2014 je tak možné požadovať aj v súčasnosti. Ak dlžník nevznesie námietku premlčania, môžete byť úspešný aj napriek uplynutiu premlčacej doby.
Novela Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) však zavádza pre podnikateľov nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných nárokov voči spotrebiteľom. Spotrebiteľ tak bude úspešný aj bez toho, aby namietal premlčanie. Za štandardných okolností, ak by nevzniesol túto námietku, bol by úspešný naopak podnikateľ. Nemožnosť vymáhať alebo zabezpečiť premlčané nároky sa vzťahuje len na spotrebiteľský právny vzťah, teda na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V tejto súvislosti je potrebné vysvetliť, kedy môžeme hovoriť o spotrebiteľovi. Nie vždy totiž pri uzatváraní zmluvy medzi podnikateľom a fyzickou osobou vzniká spotrebiteľský právny vzťah.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dodávateľ je zasa osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ak teda podnikateľ nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nejde o spotrebiteľský právny vzťah.
Na nasledovných príkladoch si ukážeme, kedy môžeme hovoriť o spotrebiteľskom právnom vzťahu a kedy naopak nie:
Príklad 1 – právny vzťah firmy a spotrebiteľa pri kúpe nehnuteľnosti
Spoločnosť A, s.r.o., podniká v oblasti predaja nehnuteľností. Peter sa rozhodol kúpiť od A, s.r.o. stavebný pozemok a za týmto účelom uzatvoril so spoločnosťou A, s.r.o. kúpnu zmluvu. Pretože A, s.r.o. pri uzatvorení kúpnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a naopak, Peter nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ide o spotrebiteľský právny vzťah.
Príklad 2 – právny vzťah pri predaji firemného auta
Spoločnosť A, s.r.o., podniká v oblasti kúpy, predaja a nájmu nehnuteľností. Spoločnosť A, s.r.o. ponúkla Petrovi starší firemný automobil, pretože si zaobstarala nové auto. Predaj tejto veci nespadá do predmetu obchodnej činnosti A, s.r.o.. Napriek tomu, že Peter nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nejde o spotrebiteľský vzťah. Nie je splnená podmienka, aby predávajúci konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
Príklad 3 – právny vzťah pri prenájme nehnuteľnosti
Spoločnosť A, s.r.o., podniká v oblasti predaja a nájmu nehnuteľností. Peter ako živnostník sa rozhodol prenajať si od A, s.r.o. nebytový priestor. Za týmto účelom uzatvorili nájomnú zmluvu. Nakoľko Peter konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nejde o spotrebiteľský právny vzťah.
Čo je premlčanie?
Ďalším dôležitým pojmom je premlčanie. Podstata premlčania spočíva v uplynutí určitého času, v ktorom zo strany veriteľa ako oprávnenej osoby nedošlo k vykonaniu jeho práva. Po uplynutí tohto času môže dlžník vzniesť námietku premlčania a odmietnuť plniť veriteľovi. Účelom premlčania je zachovanie právnej istoty vo vzťahoch, ktorá by mohla byť narušená tým, ak by veriteľ čakal príliš dlhú dobu na uplatnenie svojho práva.
Premlčujú sa v zásade všetky majetkové práva (právo na zaplatenie určitej sumy, právo na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia). Výnimkou je vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje. OZ stanovuje premlčaciu dobu, teda určitý časový úsek, uplynutie ktorého prináša pre dlžníka možnosť vzniesť námietku premlčania.
Premlčacia doba pri spotrebiteľských právnych vzťahoch je v zásade trojročná. Plynie od okamihu, kedy sa právo môže vykonať, teda uplatniť na súde. Z trojročnej premlčacej doby však existujú aj výnimky napr. pri náhrade škody alebo vydaní bezdôvodného obohatenia. Vtedy sa uplatňuje tzv. kombinovaná premlčacia doba. Tá pozostáva zo subjektívnej a objektívnej premlčacej doby.
Subjektívna premlčacia doba sa viaže na subjektívnu vedomosť oprávnenej osoby o tom, že vznikla škoda, resp. bezdôvodné obohatenie a o tom, kto je povinný subjekt. Začína plynúť od tohto okamihu a je dvojročná. Naproti tomu, objektívna premlčacia doba sa viaže na skutočnosť, že došlo ku škode, resp. k bezdôvodnému obohateniu, bez ohľadu na to, či sa o tom dozvedela oprávnená osoba. Objektívna premlčacia doba na náhradu škody, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia, je trojročná, prípadne až desaťročná, ak ku škode , resp. k bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselne. Subjektívna a objektívna premlčacia doba plynú nezávisle, pričom platí, že právo sa premlčí v subjektívnej, najneskôr však v objektívnej premlčacej dobe, a to aj v prípade, ak subjektívna premlčacia doba ešte neuplynula, prípadne ani dokonca nezačala plynúť. Pre lepšie pochopenie rozdielu medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou si uvedieme nasledovný príklad:
Príklad na premlčacie lehoty
Vladimír dňa 20.03.2019 zistil, že mu niekto oškrel auto. Škoda bola vyčíslená na 500€. Neskôr, dňa 25.03.2019 zistil, že škodu mu spôsobil sused Peter, ktorý sa mu k tomu priznal. Objektívna premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť 20.03.2019 (v tento deň došlo ku škode), ale subjektívna premlčacia doba začala plynúť až dňa 25.03.2019 (v tento deň sa Vladimír dozvedel o tom, aká je výška škody a že za ňu zodpovedá sused Peter). Účinky premlčania však nastávajú až po tom, ako dlžník vznesie námietku premlčania. Súd na premlčanie neprihliada automaticky. Ak dlžník nevznesie námietku premlčania, súd môže veriteľovi priznať aj premlčaný nárok.
Nová právna úprava nemožnosti vymáhania premlčaných spotrebiteľských nárokov
Výnimkou z vyššie uvedeného pravidla však donedávna predstavovalo ustanovenie, v zmysle ktorého súd musel z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie nárokov uplatnených voči spotrebiteľovi (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Ak si teda podnikateľ uplatnil v súdnom konaní napr. právo na zaplatenie určitej sumy po uplynutí premlčacej doby, bol v súdnom konaní automaticky neúspešný, napriek tomu, že dlžník ako spotrebiteľ nevzniesol námietku premlčania.
Ústavný súd SR však rozhodol, že predmetné ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s Ústavou SR, čím stratilo účinnosť. Národná rada SR v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu SR prijala novelu OZ č. 343/2018, ktorým zaviedla nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov (v ustanovení § 54a OZ).
Premlčaný spotrebiteľský nárok už nie je možné vymáhať ani zabezpečiť.
Predmetná novela pre podnikateľov znamená nielen to, že pri vymáhaní premlčaných nárokov voči spotrebiteľovi budú neúspešní, ale aj to, že takýto nárok nie je možné ani platne zabezpečiť, napr. ručením alebo dohodou o zrážkach zo mzdy.
Z uvedeného zákonného ustanovenia platí aj jedna výnimka, a to výkon záložného práva. Spotrebiteľský nárok bude aj naďalej možné zabezpečiť záložným právom, ktoré bude môcť podnikateľ vykonať aj v prípade premlčania tohto nároku.
Na nasledujúcich príkladoch si priblížime, aké dopady bude mať predmetné ustanovenie v praxi:
Príklad 1 – premlčanie vymáhania neuhradenej faktúry od spotrebiteľa
Spoločnosť A, s.r.o. dodala spotrebiteľovi dňa 01.06.2015 tovar – okná do rodinného domu za sumu 6.000€. Splatnosť faktúry bola 20.06.2015. Spotrebiteľ predmetnú faktúru neuhradil. Právo na zaplatenie sumy 6.000€ sa premlčuje po troch rokoch odo dňa, keď sa mohlo prvýkrát uplatniť na súde, teda v danom prípade 21.06.2018 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry). Po tomto dátume sa spoločnosť A, s.r.o. nemôže domáhať voči spotrebiteľovi zaplatenia sumy 6.000€. Ak by podala na spotrebiteľa žalobu, bola by neúspešná. Jedinou možnosťou, ako prísť k peniazom, je, že spotrebiteľ dobrovoľne uhradí dlžnú faktúru.
Príklad 2 – premlčanie vymáhania nároku na náhradu škody od spotrebiteľa
Spoločnosť A, s.r.o. dodala dňa 28.12.2015 spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej na diaľku tovar – hraciu konzolu. Spotrebiteľ využil svoje právo a odstúpil od zmluvy do 14 dní od dodania tovaru. Tovar, ktorý vrátil osobne, však bol poškodený. Ako vyplýva zo zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru na diaľku, A, s.r.o. je povinná aj v takomto prípade vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu. Môže si voči nemu uplatniť nárok na náhradu škody. Pri náhrade škody sa uplatňuje vyššie zmienená kombinovaná premlčacia doba. Spotrebiteľ vrátil A, s.r.o. tovar dňa 10.01.2016. Týmto dňom sa A, s.r.o. dozvedela o škode a o tom, kto ju spôsobil, t.j začala plynúť subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula 10.01.2018. Po tomto okamihu sa A, s.r.o. nebude môcť úspešne domáhať voči spotrebiteľovi nároku na náhradu škody. Jediným spôsobom ako by mohla A, s.r.o., získať peniaze za spôsobenú škodu, je dobrovoľné plnenie zo strany spotrebiteľa.
Príklad č. 3 – premlčanie vymáhania bezdôvodného obohatenia spotrebiteľa
Spoločnosť A, s.r.o. dodala dňa 10.07.2016 spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej na diaľku tovar – hraciu konzolu za sumu 300€. Spotrebiteľ využil svoje právo a odstúpil od zmluvy do 14 dní od dodania tovaru. A, s.r.o. však spotrebiteľovi omylom zaslala dňa 10.08.2016 viac peňazí a to 400€. Na strane spotrebiteľa tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, a to vo výške 100 eur (rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú mu A, s.r.o. vrátila). Zistila to však až dňa 01.12.2017. A, s.r.o. sa tak môže domáhať voči spotrebiteľovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 100 eur. Dňa 10.08.2019 uplynie trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, napriek tomu, že subjektívna dvojročná ešte neuplynula (tá by uplynula až 01.12.2019). A, s.r.o. sa už po 10.8.2019 nebude môcť úspešne domáhať voči spotrebiteľovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 100€. Opätovne, jediná možnosť ako prísť k peniazom je dobrovoľné vrátenie peňazí spotrebiteľom.
Príklad 4 – neplatnosť ručenia za spotrebiteľský záväzok
Spoločnosť A, s.r.o. dodala spotrebiteľovi dňa 01.06.2015 bezpečnostné dvere a garážovú bránu v sume 3.000€. Splatnosť faktúry bola 20.06.2015. Spotrebiteľ predmetnú faktúru neuhradil. Právo na zaplatenie sumy 3000 eur sa premlčuje po troch rokoch odo dňa, keď sa malo vykonať, teda v danom prípade 02.06.2018. A, s.r.o. sa dohodla dňa 25.06.2018 (po premlčaní) so známym spotrebiteľa, že sa zaručí za splnenie záväzku zaplatiť 3.000€. Ručenie bolo vykonané v rozpore s § 54a OZ a je teda neplatné.
Príklad 5 – uplatnenie ručenia za spotrebiteľský záväzok
Spoločnosť A, s.r.o. dodala spotrebiteľovi dňa 01.06.2015 murárske práce na rodinnom dome v hodnote 30.000€. Dohodli sa, že polovicu ceny uhradí do 01.08.2015. Súčasne spísali aj záložnú zmluvu pre prípad, ak by spotrebiteľ nezaplatil zvyšnú sumu riadne a včas, pričom zálohom bol automobil. Spotrebiteľ druhú časť nezaplatil riadne a včas. A, s.r.o. pristúpila dňa 01.09.2018 (po premlčaní nároku na zaplatenie kúpnej ceny za tovar), k výkonu záložného práva. V danom prípade nedošlo k porušeniu žiadneho zákona a firma A, s.r.o. môže platne uspokojiť svoju pohľadávku vďaka záložnému právu.
Ako postupovať, aby nedošlo k premlčaniu
Obmedzenie vymáhania premlčaných nárokov sa nedotýka tých, ktorí sa aktívne domáhajú svojho práva a nečakajú zbytočne dlho napr. za účelom navýšenia úrokov z omeškania. Ako postupovať, aby ste sa vyhli premlčaniu? V prvom rade je potrebné poznať, aká dlhá je premlčacia doba pri konkrétnom nároku voči spotrebiteľovi, nakoľko zákon rozdielne upravuje dĺžku premlčacej doby v závislosti od nárokov (napr. nárok na zaplatenie sumy sa premlčuje inak ako nárok na náhradu škody). Je taktiež potrebné poznať, kedy začína plynúť premlčacia doba.
Preto nie je vhodné dlžníka opakovane vyzývať na úhradu dlžnej sumy, čím dochádza k naťahovaniu času a možnému uplynutiu premlčacej doby. V prípade, ak dlžník raz – dvakrát na výzvu neuhradí dlžnú sumu, je lepšie obrátiť sa na súd a aktívne sa domáhať svojich práv. Podaním žaloby na súd totiž premlčacia doba prestáva plynúť – aby ste mali na súde úspech, postačuje, aby ste podali žalobu pred uplynutím premlčacej dobe, bez ohľadu na to, ako dlho bude súdu trvať, kým rozhodne vo veci.
Zdroj: www.podnikajte.sk