Rozhodcovský súd a rozhodcovské konanie – výhody a nevýhody

Zriadiť rozhodcovský súd môže:

1. športový zväz,
2. obchodná alebo priemyselná komora (napr. Slovenská advokátska komora alebo Slovenská hospodárska komora),
3. právnické osoby, ktorým to ukladá zákon (napr. banky).

Za rozhodcovský súd koná buď jedna alebo viacero osôb, ktoré sa nazývajú rozhodcovia. Je na uvážení zmluvných strán, či sa dohodnú na jednom alebo viacerých rozhodcov, ich počet však musí byť nepárny. Rozhodcom môže byť ktorákoľvek osoba, ktorú si vyberú zmluvné strany. Musí však byť plnoletá, mať spôsobilosť na právne úkony a bezúhonná (t.j. nesmie byť odsúdená za trestný čin). To sú jediné podmienky kladené na rozhodcu. Rozhodcom tak môže byť aj osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie alebo prax v právnej oblasti. To neplatí v spotrebiteľskom spore. Vtedy musí mať rozhodca právnické vzdelanie a aj právnickú prax.

Rozhodcovská doložka je predpokladom na využite rozhodcovského konania.

Pri uzatváraní zmluvy si často môžeme všimnúť, že je v nej uvedená veta: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy, ktoré medzi nimi v budúcnosti vzniknú, budú rozhodované pred Rozhodcovským súdom…“. Prípadne iná podobná formulácia. Takéto dojednanie sa nazýva rozhodcovská doložka.

Čo takáto rozhodcovská doložka znamená a aké má v praxi dôsledky?

Zákony SR dovoľujú, aby sa zmluvné strany dohodli na uzatvorení tzv. rozhodcovskej doložky. Táto doložka znamená, že ak vznikne spor z ich zmluvy (napr. ak nedôjde k zaplateniu ceny za dodaný tovar), môže niektorá zo zmluvných strán podať žalobu na nimi dohodnutý rozhodcovský súd namiesto všeobecného. Teda zmluvná strana sa môže domáhať zaplatenia dlžnej sumy na rozhodcovskom súde namiesto toho, aby podala žalobu na okresný súd. Ide však o možnosť, nie povinnosť, ktorú majú obe zmluvné strany.

V poslednej dobe je voľba rozhodcovského súdu, resp. uzatvorenie rozhodcovskej doložky, veľmi populárnym javom pri uzatváraní zmlúv. Prečo však niekto uprednostní rozhodcovský súd pred všeobecným?

Výhody konania na rozhodcovskom súde

• rýchlosť,
• menšie náklady,
• neformálnosť,
• priama vykonateľnosť v iných štátoch,
• uplatnenie aj v zahraničných vzťahoch,
• flexibilita.

Rýchlosť – všeobecné súdy bývajú dosť zaťažené a kým žalobca bude mať v rukách právoplatný rozsudok, prejde veľa času. Priemerná dĺžka konania v občianskoprávnych veciach je 21 mesiacov a v obchodnoprávnych veciach je 22 mesiacov. Zmluvné strany preto motivuje uzatvoriť rozhodcovskú doložku predovšetkým rýchlosť konania. Rozhodcovský súd rozhoduje spravidla v priebehu mesiaca, najneskôr v priebehu pár mesiacov.

Ďalšou nespornou výhodou rozhodcovských súdov je menšia finančná záťaž pre žalobcu. Podanie žaloby je spravidla spojené s platením súdneho poplatku. V konaní pred všeobecným súdom sa platí po väčšine poplatok 6 % zo žalovanej sumy. Poplatok v rozhodcovskom konaní býva rôzny. Každý rozhodcovský súd môže mať inú výšku poplatku, ktorá však často býva nižšia ako tá, ktorú musí žalobca zaplatiť pri všeobecnom súde.

Ďalšou výhodou rozhodcovských súdov je ich využitie aj v prípade zahraničných obchodných vzťahov, keď podnikatelia pochádzajú z iných štátov. Napr. slovenský a český podnikateľ sa môžu dohodnúť, že ich spor rozhodne slovenský rozhodcovský súd. Ak by sa títo podnikatelia nedohodli na rozhodcovskej doložke, slovenský podnikateľ by musel žalobu o vyplatenie dlžnej sumy podať na českom súde.

Rozhodcovské súdy majú oproti všeobecným súdom výhodu aj v ich flexibilite. Ako sme už vyššie uviedli, v SR je zriadených veľa rozhodcovských súdov. Je tak na vôli zmluvných strán, ktorý rozhodcovský súd si vyberú. Pri ich výbere nie je zmluvná strana ničím obmedzená a môže zohľadniť vzdialenosť alebo ich povesť a predchádzajúce dobré skúsenosti. Taktiež je možné vybraťs si aj konkrétnu osobu rozhodcu, ktorý o prípadom spore rozhodne. Aj napriek slobodnému výberu rozhodcu je dôležitým predpokladom spravodlivosti rozhodnutia nezávislosť a nestrannosť rozhodcu. Preto pri výbere osoby rozhodcu je potrebné prihliadať na jeho dôveryhodnosť a zvoliť si osobu, u ktorej je predpoklad, že nerozhodne v prospech niektorej strany na úkor spravodlivosti.

Ďalšou nepochybnou výhodou rozhodcovského konania je priama vykonateľnosť rozsudkov vydaných týmito súdmi aj v zahraničí. Môže sa stať, že osoba, ktorá dlží podnikateľovi peniaze, trvalo žije alebo sa presťahuje do zahraničia a tam aj má majetok, z ktorého by bolo možné uhradiť dlh. V prípade, ak by ste mali v rukách rozsudok všeobecného súdu, potrebujete k nemu aj tzv. osvedčenie o európskom exekučnom titule. Jeho získanie nie je zložité, avšak zaberie to ďalší čas. Naproti tomu, rozhodcovský rozsudok je automaticky vykonateľný v zahraničí a nepotrebujete žiadne osvedčenie o európskom exekučnom titule.

Nevýhody rozhodcovského konania na rozhodcovskom súde

• nemožnosť odvolať sa voči rozhodnutiu,
• možná menšia nestrannosť a nezávislosť,
• nie všetky veci môže rozhodnúť.

Jednou z najväčších nevýhod rozhodcovských súdov ich „menšia“ nezávislosť a nestrannosť v porovnaní so všeobecnými súdmi. Aj rozhodcovia by mali byť nestranní a nezávislí. Veľakrát má ale záujem na urýchlenom urovnaní sporu len jedna strana – osoba, ktorá navrhla dojednanie rozhodcovskej doložky. Nie zriedka sa stáva, že práve táto osoba stojí za zriadením rozhodcovského súdu. Príkladom môžu byť bankové inštitúcie.

Najmä v takýchto prípadoch je otázne, ako môže byť nestranný a nezávislý rozhodcovský súd, ktorý bol zriadený jedným z účastníkov zmluvy. Jeho nestrannosť je v takýchto prípadoch väčšinou iba na „oko“ deklarovaná a v praxi tento súd spravidla rozhodne v prospech účastníka, ktorý ho zriadil. Naproti tomu, nezávislosť a nestrannosť sudcov na všeobecnom súde je jedným z najhlavnejších aspektov justície. Na všeobecných súdoch rozhodujú sudcovia, ktorí majú za sebou niekoľkoročnú právnickú prax a na ktorých sa kladú veľké požiadavky pri ich výbere a v súčasnosti podliehajú aj bezpečnostným previerkam.

Ďalším typickým znakom rozhodcovského rozsudku je jeho konečnosť. To môže byť výhodou, ak druhá strana robí obštrukcie, avšak je to aj nevýhodou rozhodcovského konania. Účastník konania sa voči nemu nemôže odvolať, jedine ak by si zmluvné strany do rozhodcovskej doložky výslovne zakomponovali právo preskúmať rozhodcovský rozsudok. Ako sme uviedli vyššie, rozhodca nemusí byť znalý práva (okrem spotrebiteľských sporov). Ak rozhodcovský súd dospeje z nejakého dôvodu k nesprávnemu rozhodnutiu, takéto rozhodnutie už nebude možné napraviť. Účastník konania musí rešpektovať aj takéto nesprávne rozhodnutie. Má síce možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd, ale iba z formálnych dôvodov, napr. že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nebol oboznámený s rozhodcom alebo nebolo umožnené mu zúčastniť sa rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Nemôže teda podať žalobu a tvrdiť, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je vecne nesprávne.

Rozhodcovský súd nemôže rozhodovať o všetkom. Môže rozhodovať napr. o povinnosti zaplatiť dlžnú sumu za prevzatý tovar alebo o náhrade škody. Nemôže však rozhodovať o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, osobnom stave osoby (napr. rozvod manželstva) alebo o nútenom výkone rozhodnutia (exekúcie).

Ako prebieha rozhodcovské konanie?

Priebeh rozhodcovského konania upravuje rokovací poriadok konkrétneho rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie ako aj konanie pred všeobecným súdom spravidla začína podaním žaloby. Žalobu je potrebné adresovať rozhodcovskému súdu, prípadne priamo rozhodcovi, ak sa zmluvné strany dohodli len na jednom rozhodcovi. Pre rozhodcovské konanie platí, že strany nemusia byť zastúpené advokátom. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, aby konanie prebiehalo výlučne v písomnej forme, bez ústneho pojednávania.

Žalobu následne doručí súd druhej strane, aby sa k nej vyjadrila. Žalobu ako aj vyjadrenie druhej strany k žalobe je však v priebehu rozhodcovského konania možné meniť a dopĺňať až do vyhlásenia rozsudku.

V konaní pred všeobecným súdom po vyjadrení žalovaného nasleduje tzv. replika (vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe) a potom tzv. duplika (ďalšie vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu). V rozhodcovskom konaní však replika ani duplika neplatia, ak to nie je uvedené v rokovacom poriadku. Aj to zrýchľuje rozhodcovské konanie.

Po doručení vyjadrenia k žalobe súd buď:

1. nariadi ústne pojednávanie, ak si to zvolili strany, na ktorom vykoná dokazovanie a rozhodne, alebo
2. rozhodne bez pojednávania.

Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách

Všeobecné súdy zastávajú názor, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách (zmluvách, ktoré uzatvára podnikateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s osobou, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti, teda napr. kupuje si tovar alebo služby pre svoju osobnú potrebu) je neprijateľnou podmienkou. Z toho dôvodu sú rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách neplatné. V prípade, ak rozhodcovský súd vydal rozsudok na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky, je neplatný aj takýto rozsudok.

Preto ak podnikateľ má aj záujem riešiť spory so spotrebiteľom prostredníctvom rozhodcovského súdu, je vhodné uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu (nie doložku v rámci inej zmluvy) na samostatnej listine. Takéto rozhodcovské zmluvy sú akceptovateľné. Zároveň je vhodné, ak sa spotrebiteľovi ponúkne právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy napr. do 10 – 15 dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy a to aj bez udania dôvodu a výslovne poučiť spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (aj uviesť do rozhodcovskej zmluvy, že bol poučený). Vo všeobecnosti je však lepšie riešiť spory so spotrebiteľmi prostredníctvom všeobecných súdov.

Ako sme sa mohli dočítať, riešenie sporov pred rozhodcovským súdom má viacero výhod, ale aj nevýhod. Je už na zvážení každej zmluvnej strany, či uprednostní rýchlosť konania a menšie náklady a uzatvorí rozhodcovskú zmluvu/doložku alebo má väčšiu dôveru vo všeobecné súdnictvo a prednostní možnosť opätovného preskúmania rozhodnutia v prípade jeho nesprávnosti aj za úkor dĺžky konania. Ak teda uvažujete nad riešením sporov v rozhodcovskom konaní, porovnajte si viacero rozhodcovských súdov a zvážte všetky faktory, ako napr. ich dôveryhodnosť, povesť, predchádzajúcu rozhodovaciu prax.

Zdroj: podnikajte.sk