Som živnostník na Slovensku a chcem podnikať aj v EÚ
Ste živnostníkom alebo SZČO a Vaším cieľom je začať podnikať v Čechách alebo inom členskom štáte EÚ? Prinášame Vám pá zaujímavých príkladov a rád, ktoré Vám pomôžu vyjasniť si danú problematiku.
V prípade, že rezident SR vykonáva podnikateľskú činnosť v zmluvných štátoch, pri zdaňovaní jeho príjmov je rozhodujúci vznik stálej prevádzkarne. Právo na zdanenie jeho príjmov má zahraničný štát v prípade, ak daňovníkovi na jeho území vznikne stála prevádzkareň prostredníctvom ktorej tam vykonáva svoju činnosť. Ak daňovníkovi stála prevádzkareň v zahraničí nevznikne, svoje príjmy zdaní len v SR. (Zdroj: finančná správa)
Nakoľko Česko a Slovensko má k sebe veľmi blízko aj čo sa týka podnikania, v niektorých veciach sú tieto krajiny však veľmi rozdielne. V tomto článku si budeme bližšie špecifikovať práce podnikanie v Čechách a na konci Vám uvedieme aj príklad pre živnosť v Rakúsku.
Pokiaľ je fyzická osoba rezidentom ČR, na Slovensku nemá povinnosť podávať daňové priznanie z dôvodu živnosti vykonávanej v ČR. Ak je fyzická osoba rezidentom SR, znamená to, že v SR podlieha zdaneniu z „celosvetových“ príjmov.
V prípade, že fyzická osoba dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ide o príjem z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, pretože činnosť je vykonávaná podľa predpisu platného v ČR [nie podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].
Fyzická osoba, ktorá má bydlisko (resp.trvalý pobyt) v SR a podniká na základe českej živnosti v ČR, nepovažuje sa v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov za zahraničnú osobu. Z toho dôvodu táto fyzická osoba nie je zo zákona účtovnou jednotkou (nie je preto povinná účtovať).
Keďže fyzická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť v ČR na základe českej živnosti, potom podľa čl. 7 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR (Oznámenie č. 238/2003 Z. z.) sa príjmy z tejto činnosti zdaňujú v zmysle predpisov platných v ČR – fyzická osoba má svoj „podnik“ v ČR. Dvojitému zdaneniu (t.j. súčasnému zdaneniu aj v SR) sa zabráni tak, že podľa čl. 22 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa v SR uplatní metóda zápočtu. Metóda vyňatia sa nemôže uplatniť, tú je možné uplatniť len pri príjmoch zo závislej činnosti, čo vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na to, že medzi SR a ČR sa uplatňuje metóda zápočtu, fyzická osoba môže v SR znížiť daň z príjmov o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej v ČR. Daň zaplatená v ČR sa započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v ČR vyberaná v súlade s so zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v ČR.
Je na rozhodnutí fyzickej osoby, či bude na účely zdanenia v SR uplatňovať paušálne výdavky alebo skutočné výdavky, a to:
- na základe evidencie podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov alebo
- na základe § 1 písm. a) bodu tretieho zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (jednoduché alebo podvojné účtovníctvo).
Nie je podstatné, že fyzická osoba činnosť vykonáva v ČR.
Príklad
Práca na živnosť v dvoch, alebo viacerých členských štátoch ES súčasne
Opatrovateľka vykonáva živnostenskú činnosť na Slovensku aj v Rakúsku. Podľa starého nariadenia podliehala opatrovateľka automaticky právnym predpisom štátu, v ktorom mala aj svoje bydlisko. Podľa nového nariadenia musí posúdiť príslušná inštitúcia v mieste bydliska, pod právne predpisy ktorého štátu bude osoba podliehať.
Na posúdenie príslušnosti k právnym predpisom sa uplatňujú tieto kritéria:
- Na osobu sa vzťahujú právne predpisy krajiny, v ktorej vykonáva podstatnú časť svojej činnosti. Orientačnými kritériami pre určenie, v ktorej krajine je vykonávaná prevažná časť pracovnej činnosti, sú:
- u zamestnancov – počet odpracovaných hodín príp. odmena za vykonávanú prácu,
- u živnostníkov – ročný obrat, pracovný čas príp. počet poskytovaných služieb.
V rámci celkového posúdenia znamená podiel nižší ako 25% vykonávanej činnosti, že podstatná časť vykonávanej činnosti nie je na území daného členského štátu.
Na určenie uplatniteľných právnych predpisov sa zohľadňuje predpokladaná situácia v nasledujúcich 12 mesiacoch
- Ďalším rozlišovacím kritériom je, v ktorom štáte sa nachádza centrum jej životných záujmov, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých vykonáva podstatnú časť svojej činnosti
- Tretím kritériom je, či sa jedná o stálu činnosť, alebo len dočasnú.
Postup vybavovania formulárov:
Žiadateľ požiada o posúdenie uplatniteľných právnych predpisov na pobočke sociálnej poisťovne v mieste bydliska. Vypíše žiadosť na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom, pričom si musí zvážiť, v ktorej krajine dosahuje podstatnú časť svojich príjmov a túto skutočnosť uvedie v žiadosti. V prípade neuvedenia tejto skutočnosti, sociálna poisťovňa automaticky vydá potvrdenie, že sa na žiadateľa vzťahujú právne predpisy štátu, v ktorom má žiadateľ bydlisko. Keďže si väčšina opatrovateliek želá, aby mohla platiť odvody v Rakúsku, musí uviesť, kde dosahuje podstatnú časť svojich príjmov. Zvrátenie už raz posúdeného a potvrdeného uplatnenia právnych predpisov je veľmi zdĺhavé a komplikované. Pobočka sociálnej poisťovne v mieste bydliska posiela žiadosť na posúdenie na Ústredie soc. poisťovne v Bratislave. Tá rozhodne o uplatnení právnych predpisov a v prípade, že sa uplatnia právne predpisy Slovenskej Republiky, vystaví formulár PD A1. Jednu kópiu dostane žiadateľ a jednu kópiu posiela Sociálna poisťovňa automaticky do Sociálnej poisťovne v Rakúsku. Na základe tohto formuláru sa stáva žiadateľ platcom sociálneho a zdravotného poistenia na Slovensku a v Rakúsku mu bude poistenie pozastavené. O posúdenie uplatnenia právnych predpisov je potrebné požiadať ihneď po otvorení živnosti v Rakúsku, pretože vydanie formuláru PD A1, prípadne rozhodnutia o uplatniteľných právnych predpisov trvá Soc. poisťovni niekedy dosť dlho.
Žiadosť o posúdenie k právnym predpisom je možné podať aj v Rakúsku. SVA je potrebné zaslať vyplnený dotazník -EWR-Fragebogen pre posúdenie príslušnosti k právnym predpisom. Ak na zaklade skotočností uvedených v dotazníku SVA prizná príslušnosť k rakúskym právnym predpisom, vystaví formulár E106 a zašle ho žiadateľovi a zdr. poisťovni na Slovensku.