Na Slovensku vznikne nový typ obchodnej spoločnosti – jednoduchá akciová spoločnosť (j.a.s.). Jej účinnosť bude nadobudnutá od 1. januára 2017 a od tohto dátumu bude možné na Slovensku okrem štyroch súčasných obchodných spoločností (v.o.s, k.s., s.r.o., a.s.) založiť aj piatu, a teda jednoduchú spoločnosť na akcie. Bude jej venovaný nový, šiesty diel Obchodného zákonníka v rámci obchodných spoločností (novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov; Obchodný zákonník ďalej len „OBZ“).
Čo všetko môžeme pri založení j.a.s. očakávať?
Jednoduchá spoločnosť na akcie by mala byť ideálnou formou podnikania pre začínajúce projekty (tzv. Startupy) ponúkajúce nové alebo významne inovované produkty. Založenie jednoduchej spoločnosti na akcie pritom nebude nijakým spôsobom obmedzovaná ani viazaná na startupový projekt. Založiť si ju budú môcť aj akýkoľvek iní podnikatelia s akýmkoľvek iným predmetom činnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie bude v sebe kombinovať znaky spoločnosti s.r.o. a akciovej spoločnosti:
- Zo spoločnosti s ručením obmedzeným je pre zakladateľov j.s.a. prevzatá jednoduchá organizačná štruktúra a nenáročnosť na vstupný kapitál.
- Z akciovej spoločnosti sú do j.s.a. prevzaté výhody pre investorov (akcionárov), ktoré im umožnia efektívny vstup, zotrvanie a výstup z investície. Vzťahy zakladateľov a investorov bude možné upraviť prostredníctvom rôznych flexibilných inštitútov.
Ďalšie znaky jednoduchej spoločnosti na akcie:
- môže ju založiť jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb;
- hodnota minimálnej výšky základného imania bude len 1 euro;
- základné imanie bude rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou akcie, ktorú bude možné vyjadriť v eurocentoch alebo kombináciou eur a eurocentov;
- môže mať len zaknihované akcie na meno a budú musieť byť registrované u Centrálneho depozitára cenných papierov – CDCP (čím sa oslabí anonymita, pre ktorú sa v praxi využíva právna forma a.s.);
- pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky vklady;
- nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií, čo znamená, že celé jej základné imanie musia splatiť jej zakladatelia pri jej založení;
- nie je možné zvyšovať základné imanie na základe výzvy na upisovanie akcií ani v priebehu jej činnosti (nebude tak verejnou spoločnosťou);
- zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina sa musí vyhotoviť výlučne vo forme notárskej zápisnice, pričom súčasťou zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy musia byť aj stanovy spoločnosti, v ktorých sú upravené interné záležitosti fungovania spoločnosti;
- Obchodná spoločnosť môže byť zrušená z niektorých dôvodov uvedených v § 68 OBZ, pričom j.a.s. bude mať jedinečnú možnosť zrušenia aj z dôvodov uvedených v zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve alebo v stanovách (tieto dôvody si pritom môže svojvoľne stanoviť sama bez obmedzenia OBZ);
- môže zmeniť právnu formu len na akciovú spoločnosť, ale naopak žiadna obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže zmeniť právnu formu na jednoduchú spoločnosť na akcie.
Ako sa na nový druh spoločnosti pozerať v praxi?
Táto forma podnikania slúži najmä pre právnu istotu investorov a podporuje ich chuť investovať do startupov, čím budú mať inovatívni podnikatelia uľahčený prístup ku kapitálu, čo je pre nich pozitívna informácia. Bude však vhodné, aby vznikli aj inštitúty, ktoré dajú investorom právnu istotu, že o investíciu neprídu, nie však z dôvodu podnikateľského rizika, ale z dôvodu nevyhovujúceho právneho prostredia, ktoré zaostáva alebo je pozadu oproti novinkám v podnikaní.
V praxi môže nastať prípad, kedy investor investuje do nápadu niekoho iného, ktorý však nie je kapitálovo dostatočne silný. Spravidla takýto investor získava na projekte majetkový podiel, resp. prevezme časť obchodného podielu majiteľa a následne môže zvýšiť základné imania investovaním ďalšieho kapitálu na rozvoj projektu a nápadu, čím investor môže získať majoritný podiel na spoločnosti.
Ak sa z projektu a nápadu stane „významné a jedinečné dielo“, tak môže prísť globálna spoločnosť s ponukou na jeho prevzatie, resp. odkúpenie. Môže však vzniknúť situácia, že investor chce predať podiel, ale pôvodný majiteľ nie, kedy dôvodom môžu byť rôzne pohľady na ďalší potencionálny rozvoj projektu – biznis pohľad a pohľad zo strany autora ako vyhotoviteľa projektu. Logicky môže teda vzniknúť problém, ktorý viac menej naše právo nerieši, pretože neexistuje na to právny rámec. Ak sa ale napríklad zakotví inštitút, že medzi majiteľmi bude istá dohoda, že ak príde v budúcnosti ponuka od globálnej spoločnosti, tak pôvodný vlastník sa zaväzuje odpredať svoj podiel druhému investorovi, resp. osobe, ktorú určí tento investor a nebude mu tak brániť v realizácii celej transakcie, čím by existoval akýsi právny rámec obrany investície investora a tým by mali byť ustanovenia o jednoduchej akciovej spoločnosti, v ktorej by boli upravené aj interné akcionárske dohody. Ak by takýto rámec neexistoval, tak by investor kvôli právnemu riziku a neistote nemusel do takéhoto projektu vstúpiť, čo by bránilo rozvoju a inováciám v danej firme.
Zaujímavosti pre j.a.s
Plusom pre j.a.s. je možnosť uzatvoriť akcionársku dohodu, čo je síce možné aj teraz, avšak bez právneho rámca a niektoré súdy ich akceptujú, iné zasa nie. To by malo dať právnu istotu ale i pružnosť pre vstup a výstup investora z projektu.
Ďalším plusom oproti klasickej akciovke je neexistencia orgánu Dozornej rady. V praxi sa využíva len vo veľkých spoločnostiach a pre viac ako polovicu akciových spoločností predstavuje len formálnu funkciu, kde jej členmi sú napríklad aj kamaráti či rodina a je nutné v nej mať aspoň 3 osoby, čo mnohých, ktorí chcú využívať právnu formu a.s., brzdí. Rozhodnutia sa pri j.a.s. môžu prijímať aj mimo zasadnutia valného zhromaždenia, a je postačujúce ak sa zašle návrh, pričom ak sa akcionár nevyjadrí, tak sa má za to, že nesúhlasí.
Pri j.a.s. má veľký význam akcionárska dohoda, ktorá bude mať právny rámec v zákone, čo zabezpečí právnu istotu a zvýši sa „pružnosť“ vstupu a výstupu zo spoločnosti, čo je prínosom najmä pre investorov, ktorí chcú spravidla po istom objeme a náraste projektu z neho vystúpiť.
Na druhej strane, aj keď zákon umožňuje založiť j.a.s. jedným eurom, tak to môže naraziť na tzv. inštitút krízy, nakoľko spoločnosť bude vhnaná do tohto režimu. A aj napriek tomu, že zákonodarca prehlasuje finančnú nenáročnosť j.a.s., bude zvýšená požiadavka na formu, napr. v podobe nutnosti notárskej zápisnice pri istých úkonoch, čo je zjavne vyššia položka ako len osvedčenie. Súdny poplatok ešte nie je stanovený, ale ak to bude ako pri a.s., tak za zápis do registra bude viac ako 800 € (ak sa teda nezapíše pomocou ZEP, jeho použitím je to polovica poplatku). Čiže na jednej strane chcú podporovať startupy, aby prekonali tzv. údolie smrti, tým, že im bude ponúknuté oslobodenie od daňovej licencie, zábezpeky na DPH, keďže začiatky sú náročné, ale na druhej strane sa musí platiť CDCP, právne úkony v podobe notárskej zápisnice. Z tohto pohľadu by bolo určite vhodné aj rozumné žiadať aspoň nižší poplatok za zápis do obchodného registra maximálne na úrovni s.r.o., čo by bolo vhodným podnetom aj na zmenu.